V pekárni U Mamajzy pečieme výnimočné kváskové chleby. Celozrnný chlieb obsahuje výhradne celozrnnú múku (celé pomleté obilné zrnko vrátane klíčku), čistoražný obsahuje len ražnú múku. Pšeničnú múku nájdete len v našom tmavom chlebe a aj tá je skombinovaná so špaldovou celozrnnou a ražnou celozrnnou múkou.
Prečo to píšem? A čo to má s tým neznámymi cudzími slovami v nadpise?
To, že celozrnné múky sú pre človeka vhodnejšie ako „biele“, som už písala z hľadiska obsahu minerálov, vitamínov či vlákniny napr. aj v týchto dvoch článkoch: tu a tu.
Občas odpovedám aj na otázky zákazníkov, ktoré sa týkajú zdravia, prípadne súvisia s našimi výrobkami. Nedávno som rozoberala vzťah sacharidov k cukrovke 2. typu, resp. k inzulínovej rezistencii. Glykemický index je jednou z veličín, ktoré by si mali diabetici sledovať, ale myslím si, že tento pojem sa môže hodiť aj zdravým ľuďom.
Všetko, čo zjeme, ovplyvňuje metabolické procesy v našich telách. Všetko sú to zložité oblasti a aj glykemický index je len jednou časťou, ktorá môže vplývať na naše zdravie.
Glykemický index
Tak teda, čo je to ten glykemický index (GI)? Je to bezrozmerné číslo od 0 do 100, ktoré nám hovorí o tom, ako daná potravina ovplyvňuje hladinu krvného cukru (glukózy). Týka sa potravín, ktoré obsahujú sacharidy.
Pamätám si, že ako dieťa som niekedy cestou na mimoškolské krúžky jedávala keksy a k tomu prípadne sladkú malinovku. Počas trvania krúžku mi už škvŕkalo v bruchu a nechápala som, prečo. Veď som pred chvíľou jedla a pila. Vtedy som nevedela, že keksy aj malinovka majú vysoký glykemický index (a nevhodné zloženie surovín, ale to dáme teraz bokom ;-)).
Glykémia je hladina/koncentrácia glukózy („krvného cukru“) v krvi. Hypoglykémia je znížená a hyperglykémia zvýšená hladina glukózy v krvi.
GI sa stanovuje po dvoch hodinách od zjedenia presného množstva potraviny (zvyčajne 50 g). Sú k tomu potrební dobrovoľníci, ktorí danú potravinu zjedia a v časovým intervaloch sa im meria glykémia. Z tej sa stanoví GI danej potraviny. Hodnota 100 predstavuje čistú glukózu.
Ovplyvňovanie hladiny glukózy v krvi
Na nasledujúcom grafe vidno, ako potraviny s obsahom sacharidov ovplyvňujú hladinu glukózy v krvi:
V prípade potraviny s nízkym GI (zelená krivka), napr. uvarenej fazule sa hladina glukózy po zjedení zdvihne mierne (cukor sa uvoľňuje postupne) a mierne klesne. Čiže hladina glukózy v krvi je stabilná, a tak by to v ideálnom prípade malo byť. Budeme dlhšie zasýtení a hlad, ktorý príde, nebude „vlčí“. Čím pomalšie a plynulejšie rastie hladina glukózy v krvi po jedle, tým lepšie aj pre diabetikov, aj pre zdravých ľudí.
V prípade potraviny s vysokým GI (červená krivka), napr. toho spomínaného keksíka, sa po zjedení hladina glukózy riadne zdvihne (hyperglykémia) – červený kopec v grafe; vylúči sa inzulín, aby hladina glukózy klesla (glukóza sa uloží v podobe tukov), cukry z keksíka sa rýchlo spotrebujú a telo padá do opačného extrému (hypoglykémia) – klesajúca červená krivka. Vtedy môže nastať hlad už po 1 až 2 hodinách, ktorý nás prinúti ísť si zase niečo „zobnúť“. Čiže napriek tomu, že sme zjedli jedlo (sladké a vysokokalorické), o chvíľu sa potrebujeme znova najesť, ideálne zase niečoho sladkého.
Ak sa často opakuje situácia s červenou krivkou, jednak môžeme postupne priberať, ale môže sa u nás vyvinúť tzv. inzulínová rezistencia, z toho cukrovka 2. typu, kardiovaskulárne ochorenia, atď. Zjednodušene: jeme veľa cukru, pankreas produkuje inzulín, ale telo nie je schopné tento inzulín využiť a dopraviť glukózu na správne miesta do buniek. Glukóza ostáva v krvi = hyperglykémia. Telo už na vnútorný inzulín nereaguje.
Preto je vhodné znížiť množstvo potravín s vysokým GI a nezobkať medzi jedlami (akože nezobnúť niečo vždy, keď idem okolo chladničky alebo nevyťahujem zo zásuviek čokoládku vždy, keď si sadnem k počítaču).
To, že sú hodnoty GI rovnakej potraviny občas rôzne v rôznych databázach, súvisí aj s odozvou jednotlivých ľudí na danú potravinu. Všeobecne ale vieme, že keď si dáme napr. špenát, tak nám krvný cukor nestúpne do výšin. A naopak, keď si dáme ten keksík, „kŕkať“ budeme čoskoro. Nemusíme vedieť úplne presné číslo GI, ale aspoň približne zaradenie potraviny do príslušnej skupiny.
Pre potraviny, ktoré sacharidy neobsahujú (alebo len minimálne), sa GI nestanovuje, jeho hodnota sa blíži k nule.
Medzi potraviny, ktoré GI neovplyvňujú patrí mäso, ryby a morské plody, vajcia, huby, orechy, semienka, koreniny (vrátane byliniek) a oleje. Hladinu cukru v krvi neovplyvňujú tuky a bielkoviny. Čiže lyžička čistého olivového oleja (tuk) alebo vajce natvrdo (bielkovina) hladinu cukru neovplyvnia.
Rozdelenie potravín podľa GI
Čísla v tomto semafore hovoria o rozdelení potravín s obsahom sacharidov na tri skupiny podľa výšky GI:
Do zelenej kategórie (GI ≤55) spadajú potraviny, ktoré ovplyvňujú hladinu glukózy len minimálne. Nízky GI znamená pomalšiu rýchlosť trávenia a absorpcie sacharidov, tým sa postupne a pozvoľna uvoľňuje glukóza do krvi a tým sú nižšie nároky na inzulín – čo je pre telo lepšie. Patria sem strukoviny, väčšina zeleniny, niektoré druhy ovocia, mlieko či celozrnné obilniny.
Červená farba (GI ≥70) znamená, že takéto potraviny veľmi výrazne ovplyvňujú hladinu glukózy v krvi. Čím vyšší GI, tým výraznejšie rozkolísanie hladiny glukózy v krvi (pozri červenú krivku vo vyššie spomínanom grafe). Patria sem sladené nápoje (aj energetické), koláče, keksy, mliečna čokoláda, instantné kaše, čipsy a podobne, ale aj biely pšeničný chlieb či rožky.
Oranžová farba (GI medzi 56 a 69) predstavuje stredný GI, teda hodnoty medzi vysokým a nízkym GI. Patrí sem sušené ovocie, zemiaky, niektoré druhy surového ovocia, ryža natural.
Všeobecne ale stačí vedieť, ktoré potraviny majú vysoký GI a tým sa snažiť vyhýbať. Ak si chceme dať potravinu s vysokým GI, je vhodné ju kombinovať s potravinami s nízkym GI, resp. s tukom alebo bielkovinou.
Zvyčajne nejeme potravinu samostatne, ale kombinujeme potraviny s rôznym obsahom sacharidov – k cestovine si dáme syr, k zelenine olej, k ryži mäso. Ako to bude fungovať, keď zjem naraz potraviny s rôznymi GI? Príklad: biely rožok (vysoký GI) si natrieme maslom (nízky GI). GI rožka si znížime a závisí to, samozrejme, aj od množstva rožka, aj od množstva masla.
Ak má potravina s vysokým GI náhradu s nižším GI, radšej si dajte tú náhradu, napr. celozrnné cestoviny namiesto bielych. Okrem nižšieho GI obsahujú aj viac živín. Nezahusťujte jedlá múkou ani škrobom (môžete použiť napr. ovsené vločky alebo rozmixovanú uvarenú zeleninu, prípadne šťavu zahustite odparením vody). Zväčša platí aj to, že čím menej spracované potraviny budeme jesť, tým menej sa bude rozkolísavať hladina cukru v krvi. Z celozrnného chleba sa cukry uvoľňujú pomalšie, z koláčika rýchlo. Na GI vplýva aj spôsob kuchynskej prípravy – napr. cestoviny varené kratšie, „al dente“ majú nižší GI ako cestoviny rozvarené.
Kto si myslí, že si polepší, keď začne jesť bezlepkové pečivo namiesto lepkového, tak len pre info, že kupované bezlepkové chleby mávajú vysoký GI kvôli vysokému obsahu škrobu.
Parameter, ktorý okrem GI zahŕňa aj množstvo porcie, sa volá glykemická nálož (GN, anglicky glycemic load, GL). GL sleduje obsah sacharidov v porcii jedla a z toho sa určí, ako môže ovplyvniť hladinu cukru v krvi. Tak isto sa delia na tri skupiny – s nízkou GL pod 10, so strednou 10 -20 a vysokou – nad 20.
Tabuliek s GI (aj s GL) nájdeme na internete veľké množstvo. Zvyčajne sú hodnoty stanovené pre 50 g zjedenej potraviny. Referenčnou býva najčastejšie glukóza s GI 100. (Môže to byť však aj biely chlieb, vtedy je GI chleba 100 a od neho sa odvodzujú hodnoty GI ostatných potravín. Glukóza má v tomto prípade GI okolo 140, ale to vás už nechcem pliesť. Je to len pre info, keby ste na niečo také natrafili).
A ako je na tom chlieb?
Pri nasledovných tvrdeniach som vychádzala z verejných podkladov z The University of Sydney (majú asi najprepracovanejšiu verejnú databázu a stále testujú nové potraviny; je to v angličtine) a z The American Journal of Clinical Nutrition:
Chlieb vyrobený z kvásku má nižší GI ako chlieb z droždia/kvasníc.
Chlieb z ražnej múky má nižší GI ako chlieb z pšeničnej múky.
Celozrnný chlieb má všeobecne nižší GI ako chlieb z bielej múky.
Preto pečieme také chleby, aké pečieme. Aby boli čo najzdravšie z viacerých pohľadov. Na základe databáz a vyššie uvedených poznatkov patria naše chleby do strednej kategórie GI. Reakcie by si ale mali najmä diabetici odsledovať sami.
Nie som za váženie jedla a počítanie kalórií, ani za otrockú kontrolu glykemického indexu či glykemickej nálože, ak nie ste cukrovkári. Je však dobré o tom vedieť, pochopiť, ako môže GI súvisieť so zdravím. Ak by ste potrebovali individuálnu pomoc s nastavením jedálnička, lebo už máte napríklad nadváhu alebo metabolický syndróm, môžeme sa na to pozrieť spolu.
Mamajza
Glykemický index sa už nepoužíva – je nepresný a nie veľmi užitočný.
FII (food insulin index) poskytuje lepšie informácie: opisuje vplyv rôznych potravín na hladinu i n z u l í n u. Inzulínový index je podobný glykemickému indexu, ale nevzťahuje sa na hladinu glukózy v krvi, ale na súvisiace zvýšenie hladiny inzulínu.
Ďakujeme za reakciu. FII je presnejší, ale stále je jednoduchšie zistiť hladinu glukózy v krvi ako hladinu inzulínu. A nemám pocit, že by sa glykemický index, resp. glykemická nálož nepoužívala.
Glykemicky index sa v medicine a biologii uz nepouziva (v zahranici), skor snad v domacnostiach (asi z navyku). Hladinu inzulinu nemusi pacient urcit, ale laboratorium – nie je to komplikovane.
Problematicke je skor dostat sa k rozsiahlejsej tabulke s FII, kedze sa inzulinovy index este len nedavno zaviedol.
Najjednoduchsie je ale pouzit tabulku s hodnotou gramov uhlohydratov na 100 g tovaru, glykemicky index nie je potrebny. FII inzulinovy index potrebuje diabetik urcite v pripadoch, ked ho ani glykemicky index a ani obsah gramov uhlohydratov na 100 g potravin neinformuje o tom, ze mu napr. glukoza z rybieho file vyskocila (kedze organizmus premenil protein na uhlohydraty…). Preto by on mal vediet, co sa stane s potravinami v organizme, ked ich on zje 🙂
Ako ste sa Vy dostali k týmto informáciám? A na akých miestach má intervenovať bežný človek, aby sa tieto informácie dostali do (slovenskej) praxe?
Pre nás je úspech, keď diabetici zmenia stravu z vysoko priemyselne spracovaných potravín na základné suroviny, dovyživia si (mnohokrát) obézne telá a znížia si hmotnosť… Potiaľ siahajú naše (výživárske) kompetencie.
Rozumiem, ze sa pytate.
Ano, ja sa tu na SK velmi cudujem nad tym, ze bezni ludia maju
1) sokujuco nedostatocne vedomosti o svojom tele (na SK sa to ocividne v ramci skoly nevyucuje resp. malo)
2) pricom sa mi zda, ze sa o informaciu o svojom tele ani velmi nezaujima (ti, ktori nemaju internet, by sa mohli informovat aj u lekara, diabetickej poradni, u potravinarneho odbornika etc.) s nevelmi presvedcujucim argumentom „nasi predkovia sa takto stravovali a prezili“ (no ano, ale ako mladi a akymi chorobami trpeli, kym zomreli…).
3) Ti, ktori maju internet, velakrat okrem trochu anglictiny neovladaju ine reci natolko, aby sa mohli subezne informovat vo viacerych krajinach a porozumiet odbornejsim clankom (alebo si to prelozit vhodnym prekladacom ako DeepL, treba len googlovat).
4) To ale, na co ste sa v podstate pytali, sa tyka odbornejsej informacie:
Pred rokmi mi (pri normalnej hmotnosti) stanovili diagnozu „diabetes typ 2“, co znamenalo „ihned jednat!“. Po maturite v zahranici s konzekventnou vyucbou biologie a aj par semestroch tohto oboru som vedela, co ma neminie, ak nebudem jednat.
Urcite som mala naskok vo vedomostiach voci inym pacientom, predovsetkym ale v motivacii. Ta nie je odvisla od odbornych vedomosti… To najdolezitejsie: Zobrat zodpovednost do vlastnych ruk! Nebudem tu pisat podrobnosti, len snad to, ze je absolutne nutne sa co najlepsie informovat -podla moznosti nie volajake blogy (nemate kontrolu nad odbornostou), treba urobit kopie clankov a kontakovat aj vyskumne miesta, klinicke laboratoria, univerzitne kliniky, viacero specialistov na diabetes etc. Ide doslova o moj zivot.
5) Mna tato problematika aj bavi. Presvedcila som svoju (zahranicnu) zdavotnu poistovnu, aby mi zaplatila 2-3x vecsie mnozstvo testovych paskov, aby som vyskusala nielen viacero glucomerov na ich presnost, ale ako moje telo reaguje na stravu a ine rozne podmienky. Po prvom zamietnuti som sa ale argumentami presadila. Ja som sa teda dalej informovala o fyziologii a schopnosti organizmu napr. vytvorit uhlohydraty z proteinov atd. (V internete po nemecky, anglicky a francuzsky, kontaktovala klinicke diabeticke centra atd. Nad hlupymi poznamkami typu „na Slovensku po slovensky!“ mozem len utrpne krutit hlavou. Cudziu rec sa moze kazdy naucit, napr. Callanovou metodou.)
6) V zahranici vysielaju velmi atraktivne zdravotne relacie aj o stravovani, pricom sa nejedna o hercov, ale o (uspesnych) pacientov. Velmi naucne, zaujimave, vysoko atraktivne programy, nenudne prezentovane. (Aj ked nebudete vela rozumiet, pozrite si priklad, prosim: https://www.ndr.de/ratgeber/gesundheit/Diabetes-Typ-2-Symptome-Ursachen-und-Behandlung,diabetes196.html )